Dobrý deň,
posielam pripomienky k poslednej "známej verzii zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny z pohľadu vlastníkov a obhospodarovateľov lesa ale aj z pohľadu samotného zmyslu zákona, pretože v niektorých aspektoch ide zákon proti ochrane prírody samotnej.
O neprehľadnosti zákona už bolo popísané dosť. Jeho ďalším znakom je neurčitosť používaných pojmov, o ktorých pojednáva §2 a ktoré sa ďalej vyskytujú v kľúčových ustanoveniach zákona bez toho, aby boli definované v zákone alebo v iných zákonoch SR.
Napr. §2 pribudli nové odst. 2 zj, ro, zp, ktoré zavádzajú nové abstraktné a ťažko definovateľné pojmy. "Prírodné procesy" a "ochrana prírodných procesov" majú nahradiť pojem bezzásahovosť, lebo zrejme to už bola silná káva aj pre inak "mlčiacu vedeckú obec" (TU Zvolen, NLC, SAV) a triezvo uvažujúcu časť verejnosti. Naproti tomu nebol vôbec definovaný abstraktný pojem "prirodzený ekosystém" ani "človekom málo pozmenený ekosystém" §30 ods. 4, ktoré sú tým kľúčovým "zaklínadlom" na vyhlásenie zón A, B, ktoré sú prakticky bezzásahovými zónami a majú byť najmenej na troch štvrtinách NP.
Z pohľadu obhospodarovateľov lesa sú významné najmä zmeny v §13, 14 a 15 sú tam aj zákazy, ktoré bránia uplatňovaniu zákona, alebo sú v rozpore so zákonom o lesoch. Napr. súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na každé zalesňovanie v NP a CHKO, kedy orgán ochrany prírody schvaľuje "umiestnenie drevín a ich druhové zloženie" (§13 ods. 2, písm. a). Načo sú potom PSOL? Čerešničkou na torte sú zákazy a obmedzenia náhodných ťažieb, ktoré sú rozdielne upravené v zákone o ochrane prírody a krajiny (§ 13,14,15) a v zákone o lesoch (§23, ods. 5). Sú to zákazy, na ktoré je minister Sólymos osobitne hrdý. Dialóg hluchých pokračuje! Podľa ochranárov, keď ohlásim náhodnú ťažbu, musím 10 dní čakať, až potom môžem realizovať ťažbu, pokiaľ jej nezabránia predbežným opatrením a následným rozhodnutím. Podľa zákona o lesoch možno ťažbu realizovať "najskôr 72 hodín po doručení oznámenia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva".
Už v predchádzajúcich pripomienkach som napísal (2. mája t.r.), že v §13 ods. 6, 14 ods. 8 a 15 ods. 6 by malo byť aj ustanovenie, že v rozhodnutí o zákaze, resp. obmedzení náhodnej ťažby by orgán ochrany prírody mal súčasne rozhodnúť o náhrade za obmedzenie vlastníckych práv, lebo takéto rozhodnutie je obmedzením vlastníckych práv a ani zákon o ochrane prírody a krajiny nemôže byť v rozpore s ústavou.
Evidentne v rozpore s ústavou sú aj všetky paragrafy, ktoré sa týkajú NP (§19, §30 a aj §50). V paragrafe 19 by sa mal vynechať ods. 2, ktorý je popretím reality aj zdravého rozumu. Ak nemáme na území NP 3/4 človekom nepozmenených alebo slabo pozmenených ekosystémov, tak si ich v zákone vymyslíme? Namiesto toho, aby zákon tlačil na prispôsobenie lesov v NP klimatickej zmene, tak z nich urobíme zóny s "nerušeným priebehom prírodných procesov". To je nový výraz na bezzásahové zóny. A hneď v tom istom paragrafe ods. 4 to priklincujeme "v lesoch NP možno hospodáriť výlučne spôsobom, ktorý nie je v rozpore s cieľom podľa ods. 2". To je ako? Bez zásahu človeka! Perlou novely je nový paragraf 30, "zóny chránených území". Ods. 4 stanovuje, že územie s prevahou "prirodzených ekosystémov (definícia chýba) je v každom NP minimálne na polovici územia a NP a čiastočne pozmenených ekosystémov (definícia chýba) aspoň toľko, aby to boli spolu tri štvrtiny územia NP. Ods. 8 zase hovorí, že ak sa zóna A alebo B nachádza na neštátnych pozemkoch, "môže (ale nemusí) organizácia ochrany prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť na účel zabezpečenia celistvosti zóny" a podľa §61a až 61e sa toho môže vlastník sám domáhať, ale s neistým výsledkom.
Pre istotu novela vynecháva celý odstavec 7 §50, ktorý bol prijatý pri poslednej novele (27-mej) a ktorý vlastníkom dával akú takú ústavnú ochranu ich vlastníctva, lebo 4. a 5. stupeň ochrany nemohol byť vyhlásený bez súhlasu vlastníka.
Ak zákon bude prijatý v tejto podobe, je isté, že skončí na Ústavnom súde.
Doporučujem trvať na zachovaní odstavca 7 §50 v nasledovnom znení:
§50 ods. 7
"Chránené územia alebo ich zóny s ktorýmkoľvek stupňom ochrany, pri ktorom dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv na pozemkoch v neštátnom vlastníctve, sa môžu vyhlásiť len so súhlasom vlastníka pozemku." "Ak by vlastník udelenie súhlasu odmietol a ak by nevyhlásením chráneného územia alebo jeho zóny so štvrtým a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve došlo k narušeniu celkovej koherencie európskej sústavy chránených území, možno súhlas vlastníka pozemku nahradiť vyvlastňovacím rozhodnutím na to príslušného orgánu štátnej správy (zákon 282/2015 Z.z.).
O obmedzení vlastníckych práv nemôžu rozhodovať svojvoľne úradníci "orgánu ochrany prírody".
Záver:
Celá novela by mala byť vrátená na jej zosúladenie:
a/ s Ústavou SR
b/ so zákonom o lesoch.
Jej prijatie je najväčšou hrozbou pre osud slovenských lesov najmä preto, že pôsobí v súbehu s klimatickou zmenou a úplne neguje potrebné mitigačné opatrenia, keď adaptácia lesov samotných nebude stačiť na ich zachovanie. Osobne si neviem predstaviť, že by sa obnovené kalamitami zničené smrekové porasty, ktoré sme v posledných rokoch obnovili s cieľom ich postupnej prebudovy druhovo a vekovo rôznorodé porasty ocitli rozhodnutím orgánov ochrany prírody v zóne A alebo B. Škoda, že tie kecy o ochrane biodiverzity nechcú aplikovať na ďalšej polovici územia SR, kde sa biodiverzita najmä na intenzívne obrábaných nížinách blíži nule alebo pri záberoch najúrodnejšej pôdy pod developerské a priemyselné objekty.
Úplne na záver myšlienka z básničky Milana Rúfusa "Hodina rozhodnutia":
... "už nemá na voľbu, už môže byť len múdry - alebo nebyť".
K novele zákona 326/2005 v poslednom známom znení nemám zásadné pripomienky, aj tam je dosť drobných nejasností, ale v princípe je to krok vpred, pretože nanovo definoval niektoré ciele a opatrenia v pestovaní a ochrane lesa, využívaní lesných ciest a iné. Myslím si, že sa s takýmto zákonom dá hospodáriť v lesoch.
Ing. Ján Mikuláš
predseda PS Urbár Vrbica
