Dobrý deň,
pod otvorený list signatárov výzvy "Odmietame" by som sa aj ja podpísal, teda minimálne pod 10 z 12 článkov tohto listu. Myslím, že otvorený list signatárov výzvy "Odmietame" si zaslúži pozornosť lesníkov aj majiteľov a obhospodarovateľov lesa. Bez veľkej dávky entuziazmu, ktorý týmto listom prejavili, sa nič v hospodárení v lesoch ani v chápaní významu lesov pre celú spoločnosť nezmení.
Rovnako väčšinu navrhovaných opatrení považujem za správnu. Tie dva články, kde by som s podpisom váhal, sú nasledovné:
VII. Kontrola
Trochu skeptický som pri vytvorení osobitného kontrolného úradu na kontrolu hospodárenia v lesoch na spôsob 4. pilieru moci v štáte. Keďže by sa vytvoril "úrad", aj tu by určite zafungovali Parkinsonove zákony so všetkými dôsledkami a 21 kontrolórov neustráži celé Slovensko. Skôr si myslím, že treba riešiť "odpolitizovanie" štátnej správy lesného hospodárstva a dať jej postavenie osobitnej štátnej správy. V legislatíve zabezpečiť, aby "lesní radcovia" prešli výberovým konaním, aby to boli dobre zaplatení odborníci s definitívou a odvolateľní len v prípadoch keď porušia zákon. Tak by to malo byť aj u štátnej správy v oblasti životného prostredia a štátnej ochrany prírody. Teraz títo ľudia podliehajú výmene po každých voľbách alebo aj medzitým ak niekomu stúpia na otlak tým, že trvajú na dodržiavaní zákona, alebo neudelia výnimku. Príkladov poznám veľa, aj z celkom nedávnej minulosti, keď sa štátny tajomník jedného ministerstva rozhodol a vedúci odboru na jednom okresnom úrade bol do pol roka preč. Oficiálne pre zlé pracovné výsledky... Rok pred dôchodkom. Nedúfam, že by nová vláda na tomto "osvedčenom" modeli niečo zmenila.
IX. Národné parky a chránené územia
V lesoch nášho pozemkového spoločenstva máme národnú prírodnú rezerváciu od r. 1928! 220 hektárov lesa v 5. a 4. stupni ochrany. Tak ako naši predkovia aj my to rešpektujeme a sme na to hrdí. V rozhovoroch s vedením NAPANTU sme potvrdili, že si vieme predstaviť, aby aj ďalšie stovky hektárov cenných biotopov boli v 5. a 4. stupni ochrany. Kategoricky odmietame zaradenie 3/4 územia NP do bezzásahových zón. Ja osobne nepoznám (aspoň na Liptove) regionálnych politikov, ktorí by si svoju kampaň postavili na antiochranárskej téme. Zato poznám politikov (sú to niektorí čelní predstavitelia lesoochranárskych združení), ktorí si svoju politickú kampaň postavili na boji proti lesníkom a na ich prezentácii ako neschopných, skorumpovaných ignorantov, ktorí vedia len rúbať stromy. Antiochranársku kampaň (ak sa takto dá nazvať kritika prípravovanej novely zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny) si spustili ochranári sami a to presadzovaním 3/4 bezzásahových zón v NP
ako "piliera" 28. novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý môže vážne ohroziť osud lesov v našich NP. Preto tvrdíme, že musíme o predmete ochrany prírody rozhodovať aj cez prizmu vlastníckych vzťahov chránených ústavou. Je to záchranná brzda a súčasne naša "ÍRSKA" poistka pre skutočnú ochranu lesov a pre zastavenie ekologického romantizmu niektorých ochranárskych združení, ktoré popierajú klimatické zmeny a ich dopady na obnovu vyschnutých smrekových lesov. Väčšina týchto ľudí asi trpí potvrdzovacím predsudkom, keďže všetky negatívne javy ktoré sa dnes v problémových bezzásahových zónach vyskytujú (lesné požiare, erózia pôdy, bezpečnosť ľudí, živočíchov a aj zvierat v chránených biotopoch), si dokážu vysvetliť ako potvrdenie správnosti ich teórie "ochrany prírodných procesov", čo je novonavrhovaný názov pre bezzásahové hospodárenie v lesoch. Je najvyšší čas, aby sa verejnosť a najmä tá lesnícka zaujímala o túto problematiku. Kto videl vystúpenie spravodajcu z najväčšej vládnej strany na 46. schôdzi slovenského parlamentu v 1. čítaní k novelám zákonov o ochrane prírody a o lesoch pochopil, že najvyšší čas už nastal. Určite nečítal s porozumením. Pred prázdnou sálou. Predseda ďalšej vládnej strany pripustil, že poslanci nie vždy návrhy zákonov aj čítajú (kauza štátna hymna). Slovenské lesy politici neochránia. Doposiaľ žiadny parlament ani vláda po r. 1990 sa nedokázali systematicky venovať zložitým témam, teda ani téme ochrany prírody. Úloha vlastníkov lesov (najmä mestá, obce a pozemkové spoločenstvá) je tu nezastupiteľná!
Ochrana prírody naozaj nie je zlá, je nanajvýš potrebná. Profesionálni aj dobrovoľní ochrancovia prírody sú vo väčšine svedomití a nadšení ľudia. Ale mali by viacej spolupracovať s lesníkmi, vlastníkmi lesov, poľnohospodármi, správcami vodných tokov, vodohospodármi! Mimochodom na minuloročnej konferencii o prírode blízkom hospodárení v lesoch Sliačske poobhliadnutie som ochranárov nevidel. Okrem pani Fabriciovej a pána Perinaja, ktorí s lesníkmi spolupracujú a lesu rozumejú.
Ešte jeden príklad z nedávnej minulosti, keď ústrednou témou ortodoxných ochranárov bola výstavba Gabčíkova. Mala z toho byť ekologická katastrofa, takmer zánik biodiverzity, mŕtvych ramien, ohrozenie spodných vôd etc. Dnes nikto z nich neprizná, že projektanti vodného diela profesor Danišovič a jeho kolektív odviedli skvelú prácu aj z pohľadu ochrany prírody a že ekologické prínosy vysoko prevyšujú nad prípadnými stratami. Ktovie, možno že keby sa "ochranári" neboli priväzovali k stromom v Tichej a Kôprovej doline a dovolili lesníkom aspoň asanovať kalamitu, prales v Nefcerke by vyzeral ináč. Lepšie.
S úctou
Ing. Ján Mikuláš
Urbár Vrbica
